Áno o duševnom zdraví sa všeličo dočítame, ale ruku na srdce, máte pocit, že mu venujeme dostatok pozornosti ? A hlavne, keď sme v zamestnaní?
Osvetu duševného zdravia si každoročne pripomíname 10. októbra. Paušálne ho možno definovať ako stav (duševnej) pohody. Je neoddeliteľnou súčasťou nášho „ja“, a preto ak sa necítime dobre, je náročné tento pocit oklamať.
Ťažko budete behať maratóny, keď sa nebudete cítiť psychicky v poriadku. Povedzme si úprimne, podávať permanentne vynikajúci výkon v práci, musí byť naozaj ťažké, pokým bude zamestnanec trpieť úzkosťami alebo depresiami. Určitý čas to je možné, no dlhodobo, pravdepodobne nie.
Epidémia vyhorenia – keď pracovný zápal pomaly vyhasína
Blížia sa deadliny, hromadia úlohy a vy máte neustále pocit, že nič nestíhate? Pristihnete sa niekedy, že celé hodiny hľadíte na obrazovku počítača a snažíte sa vymyslieť výhovorku na skorý odchod z práce? Alebo ste sa možno pristihli, že snívate o všetkých veciach, ktoré by ste urobili, keby ste dali výpoveď?
Značnú časť života strávime v práci. Veľkým výkričníkom v pracovnom prostredí, je práve syndróm vyhorenia tzv. burnout. Ide o stav psychickej vyčerpanosti, ku ktorej sa časom pridružia aj telesné ťažkosti, čo v mnohých príznakoch pripomína depresívne symptómy. A to predsa nechce zažívať nikto z nás, no nie?
Preto je potrebné byť pri prvých príznakoch obzvlášť ostražitý a pokiaľ spozorujete, že postupne idete do určitej fázy, mali by ste sa mať na pozore.
- Nultá fáza alebo keď ste ešte nadšený a veľmi sa snažíte. V tejto predfáze začínate mať pocit, že nemôžete naplno vyhovieť požiadavkám, ktoré prichádzajú. Popritom môžete pociťovať nedostatočnú pochvalu za odvedenú prácu. (Tip pre zamestnávateľa) v tejto fáze potrebné zamestnancov oceňovať, dať najavo, ako si vážite ich vykonanú prácu.
- V prvej fáze nadobúdate pocit, že nič nestíhate. V tomto prípade je ústrednou témou neustála snaha udržať si výkon a „stíhať“.
- Z fázy „ničnestíhania“ prechádzate do druhej, kedy už konáte viac menej chaoticky a máte pocit, že by ste mali stále niečo robiť. V tejto fáze sa zvyknú najčastejšie objavovať prejavy úzkostí.
- Tretia fáza je akousi fázou rezignácie. Vyčerpanie spôsobí pocit, že už nič nemusíte a váš výkon, motivácia prudko klesajú. Prítomná je iritabilita (ste náchylnejší k podráždeniu), neustupujúca únava (psychohygiena nepomáha), k tomu strata energie. Strata entuziazmu sa prejavuje aj mimo pracovného prostredia – už toľko nepociťujete radosť alebo nadšenie zo života.
Pevne verím, že ste sa v žiadnej z daných fáz nenašli, no ak predsa áno, určite čítajte, čo s tým.
Uberte z plynu a dupnite na brzdu
Starostlivosťou o duševné zdravie je možné predísť psychickým ťažkostiam alebo ich priebeh zmierniť. Aj v pracovnom prostredí je dôležité spoznať svoje limity a potreby. Väčšinou k pádu až do absolútnej vyčerpanosti, v stave vyhorenia, vedie prvotné nadšenie, silná motivácia a intenzívna výkonnosť. Preto je dôležité ubrať z plynu a stúpnuť na brzdu.
O problematike duševného zdravia hovorí psychohygiena. Tá je však dlhodobým procesom s cieľom udržať si duševnú aj telesnú pohodu.
Psychohygiena alebo kroky vedúce k duševnej pohode, môžu vyzerať u každého z nás inak. Základ je, „vypustiť paru“. Prechádzka alebo akákoľvek fyzická aktivita (aj upratovanie sa počíta!), rozhovor s niekým blízkym o témach čisto mimopracovných.
Dôležité a nevyhnutné je spoznať, aké aktivity vám pomôžu, aby ste po práci na prácu mysleli čo najmenej. Ľudia zvyknú robiť aj razantnejšie kroky, napríklad vypnúť si mobil, nechať notebook v práci, obmedziť si aplikácie alebo sociálne siete či prichádzajúce hovory. Všetky tieto kroky však majú spoločné jedno – zmenu. Ide najmä o to, zmeniť činnosť po práci a venovať sa niečomu inému a možno konečne aj samým sebe 😊
Niekedy je potrebné povedať stop
Sú však situácie a obdobia, kedy sa človek len tak neodpúta od roboty tým, že vezme večer do ruky knihu alebo si zabehá. Práca vie byť veľmi stresujúca, náročná a človek sa môže dlhodobo cítiť pod tlakom. Aj takéto prípady si žiadajú zmenu. Ak to situácia dovoľuje, je potrebné, aby sa zmenili buď pracovné podmienky, alebo aby človek zmenil prácu ako takú.
Spoznať aktivity, ktoré by vám pomohli na ceste upevňovania duševného zdravia je obzvlášť dôležité. Fyzická aktivita, kreatívna činnosť, emocionálna blízkosť, rozhovor alebo aj dobrý spánok či len také „ničnerobenie“.
Musíme si však uvedomiť, že sme len ľudské bytosti a žiadni robotickí vykonávači , ktorí makajú od nevidím do nevidím. Tak ako je pre človeka dôležitá práca, malo by byť aj duševné zdravie (o čosi dôležitejšie, ak nie najdôležitejšie). Veď spomeňte si – kedy ste sa naposledy o tretej zdvihli zo svojho pracovného miesta a len tak si užili svoj deň?


